Jedenásť šarží vakcíny Pfizer/Biontech má na svedomí polovicu podozrení na nežiadúce účinky.

Dánska štúdia o rozdielne bezpečných šaržiach vakcíny Pfizer/Biontech obletela svet, najhoršia dosiahla pomer 1:20. Rozhodol som sa pozrieť ako to bolo so šaržami očkovanými na Slovensku. Zistenia sú tragické. ŠUKL mal informácie o nebezpečnosti a priepastnej rozdielnosti šarží a neurobil absolútne nič. Áno, tou najhoršou šaržou vakcínou EJ6134 sa očkovalo aj na Slovensku a ŠUKL potvrdil, že spôsobila úmrtie. Nielenže neurobil nič, ale neustále tvrdil, že vakcíny sú bezpečné.

Na úvod doporučujem si pozrieť video Doktora Cambella aj s titulkami.

ŠUKL používa vo svojej argumentácii používa článok o dezinformácii, ktorej autorka je pôvodom z Číny, Je v ňom toľko nezmyslov, že človek ani nevie, kde začať. Uchádzajú jej základné spojitosti, a to má byť vysokokvalifikovaný odborník.

Túto dánsku štúdiu citoval český profesor vakcinológa imunológ Jaroslav Turánek.

V každom prípade dáni vychádzali z oficiálnych štátnych dát SAE, čo je obdoba amerického VAERS alebo obdoba hlásenia nežiadúcich účinkov ŠUKL. Na výčitku ŠUKL, že je to pasívny systém, treba označiť za bezpredmetnú, keďže používa prakticky rovnaký systém a asi rovnako aj dáni zbierajú aktívne dáta v nemocniciach. ŠUKL si neuvedomil, že dáni tieto isté dáta posielajú do EMA a majú rovnakú váhu ako tie slovenské, a dokonca si neuvedomil, že tieto isté dáta požíva pri hodnotení bezpečnosti vakcín. Pozrite si ich celé vyjadrenie na konci článku.

Pre doplnenie ŠÚKL uvádza, že podozrenia na nežiaduce účinky pri vakcíne Comirnaty-sa vyhodnocovali z dát pochádzajúcich z hlásení z celej EU a aj z iných regiónov, kde bola daná vakcína používaná na pravidelných zasadnutiach odborných výborov EMA. V tomto prípade sa pri hodnotení vychádzalo zo surových dát, samotných hlásení, jedná sa teda o najkomplexnejšií, najkompletnejší súbor dát aké je v danej situácii možné získať.

ŠUKL

V dánskej štúdii bolo 52 šarží vakcín použitých v dánsku a podľa počtu podozrení na nežiadúce účinky ich rozdelili do troch skupín, modré viac ako 1000, zelené menej ako tisíc a žlté ako vidíte sa blížili k nule. Na rozdiel od nás majú k dispozícii počet ľudí zaočkovaných konkrétnou šaržou! Inak povedané náš zber dát je horší ako dánsky.

Celkovo bolo podaných 10 793 766 dávok 4 026 575 osobám s použitím 52 rôznych šarží vakcíny
BNT162b2. Zo štatistického hľadiska je to skutočne robustný objem dát, tam nie je čo spochybňovať, napriek tomu to ŠUKL spochybnil. Treba si však uvedomiť, že na každú z tých 52 šarží bola použitá rovnaká štatistika.

Vrchná modrá bodka v grafe je šarža EJ6134, ale všetky tie modré bodky sú individuálne šarže.

ŠUKL totiž tvrdí, že nedostal podnet alebo informáciu od EMA, že by šarža of firmy Pfizer/BioNtech vybočovala z bezpečnostného profilu, a preto žiadnu nestiahla.

Všetky informácie v tomto článku sú oficiálne, všetky sú získané na základe zákona informáciách alebo zo stránky ŠUKL.

Nakoniec som zažiadal o zoznam všetkých šarží aj s počtom nežiadúcich účinkov, v dánskej štúdii os Y. Na základe českého webu EpochTimes: Je to jen neschopnost SÚKLu, nebo jde o záměr?, ktorý vrelo doporučujem, som doplnil žiadosť o nespárované vedľajšie účinky a ako sa ukázalo podľa dostupných informácii je ich až štvrtina zo všetkých nežiadúcich účinkov vakcíny Pfizer/BioNtech.

Následne som si uvedomil, že síce mám počty nežiadúcich účinkov, ale neviem z akého počtu zaočkovaných ako to bolo v dánskej štúdii os X. ŠUKL už ma skorej odkázal na NCZI a 19.01.2021 som dostal odpoveď, ktorú som už uviedol, že:

požadované informácie o počte zaočkovaných osôb jednotlivými šaržami vakcín NCZI nesleduje, t. j. nemá k dispozícii.

NCZI

V nasledujúcom grafe sú štyri kruhy, vo vonkajšom sú šarže s počtom viac ako 100, v druhom sú od 10-100, v treťom sú šarže s menej ako 10 evidovanými počtami nežiadúcich účinkov vakcín a uprostred 1097 t.j. 23,97 % nespárovaných šarží z celkového počtu 4576.

Najhoršia šarža v dánskej štúdii EJ6134 je u nás tretia najhoršia aj keď to porovnanie je nepresné, keďže chýba počet zaočkovaných.

ŠaržaPočet%
EL14914359,51 %
1F1017A2856,23 %
EJ61342745,99 %
FC31432315,05 %
ET18311703,72 %
FE12481653,61 %
FE22961653,61 %
EJ67961643,58 %
FC30981643,58 %
FE70101523,32 %
EJ67971162,53 %
online dokument

Týchto 11 šarží má na svedomí 50,72 percenta všetkých vedľajších účinkov a napriek tomu ŠUKL nestiahol ani jednu z nich a cíti sa nevinne, lebo nedostal žiadny podnet od občanov alebo od EMA, a to napriek tomu, že šarža EJ6134, ktorá v Dánsku mala pomer 1:20, bola jediná, ktorá bola spárovaná s úmrtím, pričom na vakcínu Pfizer/Biontech oficiálne zomreli zomreli traja ľudia.

V prípade úmrtia v súvislosti s očkovacou látkou Comirnaty bolo číslo šarže EJ6134.

Štátny ústav ku dňu 08.01.2024 neprijal žiadny podnet na stiahnutie akejkoľvek šarže očkovacej látky Comirnaty od spoločnosti Pfizer/BioNTech.

Počet hlásení podozrení na nežiaduce účinky v súvislosti s očkovacou látkou Comirnaty, ku ktorým údaj o šarži nie je k dispozícii („nebolo spárovaných s konkrétnou šaržou vakcíny“), ku dňu 08.01.2024 predstavuje 1 097 hlásení.

ŠUKL

Z uvedeného počtu sa 6 010 hlásení týka očkovacej látky Comirnaty:

Niekde sa stratilo 1434 nežiadúcich účinkov, v súvislostí s týmto má prísť ešte rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie.

Suma bez šarže109723,97 %
Suma spárovaných347976,03 %

– pre šaržu EJ6134 štátny ústav eviduje 250 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Medzi najčastejšie hlásené podozrenia na nežiaduce účinky patrili lokálne reakcie v mieste aplikácie (bolestivosť, opuch, začervenanie, zatvrdnutie), bolesť a opuch lymfatických uzlín, horúčka, triaška, zimnica, únava, slabosť, bolesť svalov, kĺbov a gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, hnačka, nevoľnosť, nechutenstvo).

– pre šaržu EW6126 štátny ústav neeviduje žiadne hlásenie.

V súvislosti s danými počtami treba vziať do úvahy, že údaje o počtoch hlásení podozrení na nežiaduce účinky predstavujú len prípady, ktoré boli nahlásené na štátny ústav alebo držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku. Podobne aj počet prijatých hlásení podľa názvu vakcíny sa týka hlásení, v ktorých bol údaj o názve vakcíny uvedený. V súvislosti s hláseniami je potrebné zohľadniť, že sa jedná o podozrenia na nežiaduce účinky, ktoré nemusia mať kauzálny súvis s očkovaním.

žiadosť o informácie ŠUKL

Nežiaduce reakcie, ktoré sa môžu vyskytnúť, sú uvedené v príbalovom letáku, avšak vyskytujú sa len veľmi zriedkavo (menej ako 1:100 000 očkovaných).

Stanovisko ŠÚKL k bezpečnosti protichrípkových vakcín 24.10.2006 | ŠÚKL (sukl.sk)

Pri chrípke sa považuje za bezpečné 1:100 000, ale pri vakcíne Pfizer/BionTech je bezpečné aj úmrtie.

Pokiaľ si dobre spomínate v januári 2021 sa zastavili dodávky údajne kvôli rozšíreniu výrobnej kapacity a whistblower ukázal prečo:

Ahoj Dr. John, som bývalý zamestnanec spoločnosti Pfizer, ktorý sa špecializoval na výrobné vyšetrovania. Začiatkom roka 2021 som bol jedným z prvých očkovaných. Bol som však veľmi váhavý, pretože viem, ako sa vírusové pandémie odohrávajú a že očkovanie proti takémuto vírusu bolo zbytočné a technológia MRNA nebola testovaná. Nakoniec som sa rozhodol dať sa zaočkovať, pretože som nechcel, aby ju moja rodina dostala, a myslel som si, že ak dôjde k zlej reakcii, sám to zažijem a dám včasné varovanie. V tom čase, ako som povedal, som pracoval na vyšetrovaní výroby, takže som sa ponoril do otvorených vyšetrovaní v sieti. (Spoločnosť Pfizer v tom čase zaviedla sieťový vyšetrovací systém s názvom Sherlock a bol mi poskytnutý prístup k množstvu údajov vo forme výrobných odchýlok a sťažností zákazníkov.) Pozrel som sa na dve šarže, ktoré som dostal, a neskôr v priebehu roka som sa pozrel na šarže, ktoré môj partner dostal, boli tam odchýlky pre poruchy integrity filtra, ktoré boli schválené a považované za bezpečné. Som si vedomý niekoľkých ľudí, ktorí pracujú pre spoločnosť Pfizer, ktorí dostali vakcíny v rovnaký deň ako ja a museli byť odvezení sanitkou. V počiatočných štádiách bolo rutinné podstúpiť monitorovacie obdobie 20 minút po očkovaní so záchranárom. Každopádne som odvtedy opustil Pfizer, pretože už nemôžem tolerovať ospravedlnenia a etiku týchto spoločností. Osobne si myslím, že aj regulačné orgány potrebujú serióznu reformu predtým, ako vôbec začneme skutočne vyšetrovať prehrešky farmaceutických molochov.

@furtivecat6895

S týmto článkom poznáte, že v skutočnosti rôznymi ubezpečovacími frázami naozaj ŠUKL myslel.

Keď ŠUKL píše, že niečo vyhodnocuje, znamená to, že vyhodnocuje iba správy z EMA.


Každý liek či vakcína (očkovacia látka) majú nežiaduce účinky, ktoré sa nevyskytnú u
každého. Výskyt nežiaducich účinkov, respektíve podozrení na ne, je prirodzený a
očakávaný. Prínos vakcíny však musí po celý čas, kedy sa používa, vysoko prevažovať
nad potenciálnymi rizikami.

1.2.2021 týždenné hlásenie

Viaceré európske krajiny (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko) hlásili úmrtia ľudí, ktorí predtým dostali injekciu od Pfizeru/BioNTechu, EMA však nezistila priame väzby medzi týmito úmrtiami a vakcínou.

Trend 29.1.2021

Štátnemu ústavu bolo nahlásené aj jedno úmrtie. Išlo o pacienta vo vyššom veku (79) s viacerými chronickými ochoreniami, ktoré pitva určila ako hlavnú príčinu úmrtia.  K celkovému zhoršeniu zdravotného stavu tohto pacienta prispeli aj inak mierne nežiaduce účinky po očkovaní – horúčka a slabosť. Príčinná súvislosť medzi očkovaním a úmrtím bola preto vyhodnotená ako možná.

1.2.2021 týždenné hlásenie

Všetky tri vakcíny spĺňajú prísne nároky na bezpečnosť a ani prijaté
podozrenia na nežiaduce účinky ich bezpečnosť nespochybňujú.

25.3.2021 týždenné hlásenie

Prakticky už mesiac po začatí kampane vedeli, že očkujú nebezpečnými šaržami, vedeli to z vlastných dát, napriek tomu dodnes čakajú na EMA!

Kladné stanovisko k registrácii je vydané vždy, pokiaľ je pomer prínosov a rizík pozitívny, teda pokiaľ použitie daného lieku prináša pacientovi väčšie benefity ako riziká. Udelenie ako aj zrušenie registrácie preto nestojí na jednom výsledku, ale na komplexnom posúdení všetkých dostupných dát, týkajúcich sa daného lieku.

ŚUKL

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zbiera hlásenia podozrenia na nežiaduce účinky liekov (vrátane očkovacích látok) od zdravotníckych pracovníkov a pacientov na Slovensku, spracováva ich, vyhodnocuje ich súvislosť s liečbou a následne zasiela do Európskej databázy hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov

ŠUKL
Viac ako 10010-100menej ako 10NespárovanéSuma
počet11242661
suma232111005810974576
podiel50,72 %24,04 %1,27 %

Výsledkom je prítomnosť DNA fragmentov ako nečistôt aj vo finálnom produkte. Najväčším problémom je ich veľkosť a množstvo. Registrujeme značnú variabilitu medzi jednotlivými šaržami. Navyše sa ukázalo, že Pfizer regulátorom zatajil takzvaný SV40 promotor-enhancer.

Vedec Ondrej Halgaš: S nanočasticami po očkovaní mRNA vakcínami to vôbec nie je tak, ako sa verejnosti hovorilo
  1. Od času 4:40 formulace umožňuje, že sa vakcína rozšíri do celého tela a zasiahne žľazy s vnútorným vylučovaním a naruší ich činnosť a môže viesť k turbo rakovinám.
  2. je v nich kódovaný spike protein, ktorý je imunogen a toxin.
  3. hovorí o inej dánskej štúdii, ktorá preukázala plazmidy vo vakcíne v čase 7:00-8:28.
  4. hovorí o dánskej štúdi, spomínanej vo videu Dr. Cambella v čase 8:28
    V 11:31 minúte hovorí ako došlo ku kontaminácii.

Záver

Údaje potvrdili dánsku štúdiu, vedľajšie účinky šarží boli masívne rozdielne, nespĺňali základnú zákonnú požadavku, že všetky liečivá majú mať rovnaký účinok. Nikomu nebol daný informovaný súhlas pred vakcináciou, že daná šarža, ktorou sa ide vakcinovať má viac než hazardné riziko. Keď si zoberiem, že sa hlási 1-2 percentá vedľajších účinkov uvedomíte si, že pri pomere 1:20 t.j 1:0.2-0.4, to znamená, že nielen riziko, ale istotu negatívnych vedľajších účinkov a pravdepodobnosť bola len v tom, aké závažné budú.

EPILÓG

Neustále vyzdvihovanie bezpečnosti, nielenže pripomína Miligramov experiment, to je aplikovaný Milgramov experiment v praxi. Čím horšie výsledky, čím viacej dôkazov proti, tým viac EMA ubezpečovala ŠUKL, že vakcína je bezpečná, ŠUKL aj keď musel vidieť, že to nie je pravda, pri každej pochybe prišli vedci a tvrdili, že je bezpečná, očkujte aj keď sa vedľajšie účinky sa kopili a kopili, a pritom závažné vedľajšie účinky! Nasadenie testovacej vakcíny malo overiť účinok, akou mohli overovať účinok, keď nezbierali, kto bol akou šaržou očkovaný?! Iba pomyslieť, že by sa presadilo povinné očkovanie! Predstavte si to, že napriek tomu, že sa vedelo, že nastanú negatívne účinky u niektorých šarží, istotne boli by ste štátom donútený si poškodiť zdravie! Nič by ste proti tomu nezmohli. Tomu sa nedá hovoriť lotéria. malo to byť 1:100 000.

Vyjadrenie ŠUKL

V súvislosti s „dánskou štúdiou“ ŠÚKL uvádza že táto má formu „research letter“, teda list
editorovi. Celá štúdia obsahuje veľmi stručné zhrnutie metodiky a výsledkov, výsledky sú zhrnuté v rámci jedného grafu. V danej štúdii nie sú uvedené detaily týkajúce sa konkrétnych šarží, konkrétnych podozrení na nežiaduce účinky, ani typu pacientov, ktorým boli jednotlivé šarže podané. Samotný autor štúdie. v závere uvádza, že tieto dáta musia byť interpretované v svetle viacerých limitácii.
Najvážnejšou z nich je to, že dánsky systém monitorovania nežiaducich účinkov, ktorý bol použitý ako zdroj predmetných dát, je pasívny systém na zber dát – obsahuje teda podozrenia na nežiaduce účinky, tak ako boli nahlásené, bez ich hodnotenia a vyhodnotenia kauzality. Už samotný tento fakt mohol spôsobiť rozdiely medzi počtom hlásených podozrení na nežiaduce účinky medzi jednotlivými šaržami
Napríklad pri šaržiach, ktoré boli použité ako prvé, „dochádzalo ku hláseniu podozrení na nežiaduce účinky vo väčšej miere už len z dôvodu „novosti“ danej vakcíny. Ďalším dôvodom nerovnosti pozorovaných hlásení na nežiaduce účinky mohlo byť,aj to, že je možné, že rôzne šarže boli používané v rôznom čase u rôznych typov pacientov. Šarže používané v prvých mesiacoch očkovania boli aplikované predovšetkým starším pacientom, ktorí často užívajú aj iné lieky a trpia viacerými chronickými ochoreniami- to mohlo u tejto skupiny viesť k vyššiemu výskytu” stavov,ktoré boli nahlásené ako podozrenia na nežiaduci účinok. Samotný autor uvádza,že v tomto prípade sa jedná o predbežné dáta a sú nutnédodatočnéštúdienapotvrdenie ich validity. V súvislosti s interpretáciou daných výsledkov pánom Cambellom formou videa- dané video nieje už momentálne na danej adrese — prístupné. Z dodaných prepisov je zrejmé, že sa pán Cambel vyjadruje k dátam, ktoré v danej štúdii. publikované neboli, resp. ich nie je možné odkontrolovať (v prepise je ako zdroj uvedený rozhovor s jedným z výskumníkov).Takéto typy dôkazu vo forme videa na internete však nemôžeme pokladať za dostatočnedôveryhodný zdroj. Pre doplnenie ŠÚKL uvádza, že podozrenia na nežiaduce účinky pri vakcíne Comirnaty-sa vyhodnocovali z dát pochádzajúcich z hlásení z celej EU a aj z iných regiónov, kde bola daná vakcína používaná na pravidelných zasadnutiach odborných výborov EMA. V tomto prípade sa pri hodnotení vychádzalo zo surových dát, samotných hlásení, jedná sa teda o najkomplexnejšií, najkompletnejší súbor dát aké je v danej situácii možné získať. Okrem toho sa pri sledovaní bezpečnosti vakcíny brali do úvahy všetky dostupné odborné publikácie z relevantných vedeckých zdrojov, ktoré popisovali možné nežiaduce účinky očkovania. Dôležitým zdrojom informácií boli aj výsledky z kontrolovaného klinického skúšania vykonávaného pred registráciou lieku, ako aj z následných štúdií bezpečnosti po registrácii, vrátane dát zo zdravotných registrov krajín EÚ, v ktorých sú takéto registre dostupné. Pri tomto hodnotení sa v prípade zachytenia nežiaduceho účinku, ktorý ešte nebol uvedený v súhrne charakteristických vlastností lieku (popisný dokument lieku určený zdravotníckym pracovníkom)a v tzv.príbalovom letáku (informácia určené laickej verejnosti),tento vyhodnotil, a po potvrdení súvisu s podanou vakcínou bol do uvedených dokumentov pridaný do príbalového letáku. Tento proces prebiehal v rámci EÚ centralizovane.

Celé znenie žiadosti o informácie

V nadväznosti na Vašu žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vám poskytujeme požadované informácie pod. č. záznamu 2023/28100.

K otázke č.1

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len „štátny ústav“) vydal v januári 2021 povolenie na prepustenie šarže EJ6134 očkovacej látky Comirnaty od spoločnosti Pfizer/BioNTech.

V prípade šarže EW6126 toto povolenie nebolo na Slovensku vydané.

Štátny ústav nedisponuje údajmi o počte podaných dávok jednotlivých šarží očkovacích látok na prevenciu ochorenia COVID-19 na Slovensku. Pre ďalšie informácie v tejto súvislosti je potrebné kontaktovať Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

K otázke č.2

Štátny ústav eviduje ku dňu  31.10.2023 celkovo 11 183 hlásení podozrení na nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním na prevenciu ochorenia COVID-19.


Z uvedeného počtu sa 6 010 hlásení týka očkovacej látky Comirnaty:

–          pre šaržu EJ6134 štátny ústav eviduje 250 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Medzi najčastejšie hlásené podozrenia na nežiaduce účinky patrili lokálne reakcie v mieste aplikácie (bolestivosť, opuch, začervenanie, zatvrdnutie), bolesť a opuch lymfatických uzlín, horúčka, triaška, zimnica, únava, slabosť, bolesť svalov, kĺbov a gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, hnačka, nevoľnosť, nechutenstvo).

–          pre šaržu EW6126 štátny ústav neeviduje žiadne hlásenie.

V súvislosti s danými počtami treba vziať do úvahy, že údaje o počtoch hlásení podozrení na nežiaduce účinky predstavujú len prípady, ktoré boli nahlásené na štátny ústav alebo držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku. Podobne aj počet prijatých hlásení podľa názvu vakcíny sa týka hlásení, v ktorých bol údaj o názve vakcíny uvedený. V súvislosti s hláseniami je potrebné zohľadniť, že sa jedná o podozrenia na nežiaduce účinky, ktoré nemusia mať kauzálny súvis s očkovaním.

S pozdravom

Štátny ústav pre kontrolu liečiv / State Institute for Drug Control

Kvetná 11

825 08 Bratislava

Slovenská republika

Doporučujem
Vánoční rozhovor a ohlédnutí za uplynulými roky s profesorem Jaroslavem Turánkem.
Je vakcinológ a imunológ.

Ako sa zabezpečuje a preveruje kvalita vakcín


Pridaj komentár