100. Rozhovory s vecou boli s Borisom Klempom

„Ešte nikdy som nezažil pred svojou prednáškou koncert vážnej hudby,“ ocenil náš špičkový virológ RNDr.
Boris Klempa, DrSc. jubilejné 100. Rozhovory s vedou v Alumni klube STU. Slávnostné tóny skladieb G. F. Händla a A. Vivaldiho v podaní Petry a Tomáša Pálkových zo súboru Technik sviatočnú náladu ozaj priniesli. Ako sa patrí na oslave stovky, veď nebýva každodenná, nechýbali sviečky s touto magickou cifrou. Jednotku zapálil, po gratulácii ku zvoleniu za kandidáta na rektora STU, Dr. h. c., prof. h. c., prof. Dr. Ing. Oliver Moravčík. Zvyšné dve číslice zasa náš hosť Boris Klempa a predseda klubu prof. Ing. Dušan Petráš, PhD. Poďakovali sme aj Mgr. art. Matejovi Kováčovi za mnohoročné obohacovanie nášho fotoarchívu. Alumnisti si uctili pamiatku svojho člena doc. Ing. Ignáca Prnu, CSc., ktorý odišiel z nášho sveta 12.6.2021. Zaspomínali sme na rok 2007, kedy zakladal AK STU vtedajší rektor a jeho prvý predseda prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc., a o dva roky neskôr sme rozbehli prvé Rozhovory s vedou. V tom čase by nám sotva bolo napadlo, že ich existencia dosiahne už 12 rokov. Za tento čas sa na pôde STU a klubu vystriedalo 100 tém, prezentovaných osobnosťami vedy, techniky a ekonomiky. A my sme poctení a potešení, že práve na našu jubilejnú STOVKU prišiel medzi nás mysľou i srdcom úspešný vedec a výskumník, medzinárodne rešpektovaný a oceňovaný, pokorný, charizmatický človek – virológ, RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Čerstvý nositeľ Krištáľového krídla a ocenenia Vedec roka za nevšedný vedecký, výskumný a ľudský výkon. Dr. Klempa sa koronavírusom predtým nevenoval. Jeho odbornosťou sú hantavírusy (prenos vírusov zo zvierat na človeka). Ale keď nám tento, nie neznámy, a do prepuknutia pandémie prakticky neškodný vírus, razom postavil svet na hlavu, aj Dr. Klempovi zmenil jeho doterajšiu trinástu komnatu skúmania. So svojím tímom sa iniciatívne ponúkol pomôcť, v tejto mimoriadnej a kritickej situácii, zachovať zdravie ľuďom. Aj za cenu ohrozenia vlastného zdravia, prežívania náročných stresových situácií pri hodinách, ktoré sa nerátali na bežný pracovný čas a aj pri nie vždy rešpektovaní názorov vedeckej komunity… Patrí medzi tých, ktorí výdatnou mierou prispeli k izolovaniu koronavírusu a poskytli ho aj vedeckej komunite v zahraničí, k vyvinutiu slovenských certifikovaných PCR testov, s tímom iniciovali pilotné štúdie školského kloktacieho testu, spolupracovali na vývoji vakcíny a monoklonálnych protilátok. V súčasnosti sekvenujú klinické vzorky a identifikujú všetky dôležité varianty vírusu, ktoré boli a sú v SR. Denne dokážu testovať 400-600 vzoriek vírusu. Izolovali všetkých 5 u nás sa doteraz vyskytujúcich variantov koronavírusu a potvrdilo sa, že všetky k nám boli prinesené spoza hraníc. Významný vedecký a výskumný posun, podľa nášho hosťa, sa podaril iba vďaka interdisciplinárnej spolupráci, bez ktorej už nemožno byť úspešný. Satisfakciou napokon je, že výsledky tejto náročnej tímovej a ťažko doceniteľnej bádateľskej práce pomohli mnohým prinavrátiť radosť zo života. A my ešte pridávame, že veľa energie (aj nervov) investoval Boris Klempa do osvety, do vysvetľovania a usmernenia nášho správania počas pandémie, o ktorej mal obyčajný človek nulovú vedomosť. Podľa B. Klempu na Slovensku doteraz prevládal britský (alfa) variant vírusu. Má až 95-percentnú dominanciu. Indický (delta) variant, rýchlo sa šíriaci po zemeguli, je však najnebezpečnejší. Je o 40-60 percent infekčnejší ako alfa vírus. Prevláda pri ňom tekutá nádcha, ale menej častý je kašeľ a ojedinele sa prejavuje strata chuti a čuchu ako pri víruse alfa. Vedecky, zatiaľ, nie je potvrdená vyššia smrtnosť. V diskusii padli viaceré otázky na AG testy. „Od začiatku sme mali výhrady k ich masovému použitiu, pretože majú nižšiu citlivosť, ktorá je zdrojom falošnej negativity. Pri takom masovom nasadení je však problémom aj falošná pozitivita. Ich použitie je vhodné v klinických podmienkach na rýchlotest,“ vysvetľuje virológ. Objasnil aj príčinu vedľajšieho účinku po očkovaní vakcínou Pfizer u mladých ľudí od 16 rokov vyššie, u ktorých sa prejavilo zápalové ochorenie srdcového svalu a obalu srdcového svalu. „Výskyt bol, ale priebeh býva mierny a úmrtie nebolo zaznamenané. Mladí ľudia by však mali rešpektovať odporúčanie lekára 2-3 dni nešportovať a neabsolvovať fyzickú záťaž,“ dodáva B. Klempa. Osobitne pritom akcentoval význam vakcinácie: „Vakcíny fungujú výborne. Dve dávky zabraňujú hospitalizácii, úmrtiam a zmierňujú priebeh ochorenia. Je to, zatiaľ, najdokonalejšia ochrana proti koronavírusu.“ A či je tento „škaredovírus“ poraziteľný? Podľa Borisa Klempu máme k dispozícii ešte primálo dát. Viac nám ukáže budúci rok… Jedno je však isté už teraz: zakladateľ virológie u nás, akademik Dionýz Blaškovič, by bol isto veľmi pyšný na svojich nasledovníkov! My zasa radi želáme neúnavnému vedcovi a jeho tímu veľa dobrej energie a pohody v tomto stále aktuálnom pandemickom čase